Ako sme na plesách fotili.

Západné Tatry, hory ako predurčené na fotenie krajiniek a nádhernej prírody. Predpoveď počasia hlásila od soboty zmenu k horšiemu, preto tak trochu na rýchlo, vo štvrtok plánujeme so Števom (tu na portáli je pod nickom Steve ) fotenie v Tatrách. Dohadujeme presnú trasu. Dovolenka v práci na piatok, podľa predpovedi by ešte malo byť pekne aj keď pohľad na oblohu tomu nenapovedal. Nákup poživne a nevyhnutných vecí realizujem cestou z práce. O 17-tej vyrážame z Banskej Bystrice smer Brezno, cez Čertovicu na Liptov a končíme v ústí Račkovej doliny. Tu nechávame aj auto.  Počasie presne podľa predpovedí – oblačno, veterno a chladno. Pred túrou sa treba po ceste trochu obživiť, otváram plechovku čierneho pivka, po ktorom sa len tak zapráši... Úzkou dolinou po modrej  začíname šliapať. Na rázcestí odbočujeme doprava do Račkovej doliny. Príroda je tu nádherná, len človek jej spôsobuje jazvy na kráse. Ťažba dreva po vlaňajšej kalamite stále pokračuje, a tomu aj zodpovedá poškodenie a zničenie cesty a okolitých svahov... !!!  TOTO JE NÁRODNÝ PARK. Cesta nám v družnej debate o ochrane lesa a prírody ubieha pomerne rýchlo, až sa ocitáme na konci lesnej cesty, tu nás výrazná tabuľa informuje o tom, že chodník je do 15.6. kvôli ochrane prírody UZAVRETÝ !!! Paradox že lesné mechanizmy sa tu pohybujú od jari, ale to už nevadí, to je vyšší cieľ. Dnes  plánujeme dôjsť len na miesto nášho nocľahu, a to na Kolibu pod Klinom.
Koliba pod Klinom
Je v kotli na rázcestí Račkovej a Gáborovej doliny. Nocovať je tu prísne ZAKÁZANÉ. Dôvod? Sme predsa v Národnom Parku. Koliba ako útočisko pred nepriazňou počasia, ale ak sa tu schováte večer , NESMIETE oka zažmúriť lebo tu sa spať nesmie. Taktiež je zakázané sa pohybovať mimo vyznačených trás a pohyb pred východom slnka a po jeho západe tiež nie je možný. Toto sa píše v návštevnom poriadku NP. Žiaľ, pokiaľ chce fotograf nafotiť zaujímavé a pekné scenérie z našich hôr, musí porušiť hneď niekoľko nariadení, ktoré majú chrániť našu prírodu... Pred kým? Asi  pred nami samými. Ale dosť bolo polemizovania na tému ochrany prírody. V kotli pod kolibou sa začalo diať čosi čo sme nečakali. Oblaky sa začali trhať a farba oblohy sa začala meniť z hnusnej šedej na ružovkastú.To je znamenie, že by to zajtra s tým ranným  fotením na Račkových plesách mohlo aj vyjsť.  Po príchode na kolibu kontrolujeme jej stav a skladáme si batohy na prične vnútri. Pofukuje pomerne silný vietor a preto ostávame dnu a dopĺňame energiu. Po nejakej dobe skočíme pred náš „hotel“ kuknúť na oblohu, a viac nám nebolo treba !!!  Modrá obloha po ktorej sa vo vetre preháňali oranžové barance. Sen každého krajinkára...  Od koliby je len obmedzený výhľad na okolité hrebene, ale aj napriek tomu sa na východnej strane kotla odohrávalo úžasné prírodné divadlo. Hrebeň Nižnej Bystrej(2163), čiastočne v oblačnosti, ktorá sa cezeň prelievala, bol osvetlený nádherným oranžovým svetlom zapadajúceho slnka.
Nižná Bystrá vo večernom svetle
Cvakáme toto divadielko ako vo vytržení. Nečakali sme ho a o to príjemnejšie nás hory privítali. Škoda, byť teraz na plesách, ktoré sú od nás len hodinku pochodu, tak máme nafotené prekrásne scenérie.  Nevadí, aj toto stálo zato, buďme vďačný za každú krásnu chvíľu, ktorú môžeme prežiť v prírode.

Ukladáme sa na prične do spacákov, ráno skoro vstávame. Slnko teraz zapadá pred 9-tou a vychádza okolo 4:45 to znamená, že pri plesách by sme mali byť okolo 4-tej. A vstávať nám treba o 3-tej. Noc bola veterná. Všetko naokolo hučalo. Strom rastúci vedľa koliby nám pravidelne dával na známosť búchaním na strechu koliby, že ešte fučí ...    tomu zodpovedal aj spánok.

Budíček predčasne o pol tretej. Podriemkávame ešte po kontrole oblohy, ktorá je plná oblakov. Nevadí veď sa to ešte môže do východu polepšiť...  O 3tej balíme veci a poďho do veternej noci. Podľa mapy je to k plesám hodinka, takže sa nemáme kam náhliť. Postupne sa rozvidnieva, ale obloha zostáva stále šedá...  Po príchode na plesá sa skladáme do závetria kosodreviny. Zbežne obhliadame terén. Okolo plies kvitne záružlie a nachádzam aj pár žltohlavov.Žltohlav pri plese
Záružlie pri plese
Svetlo stále nie je vhodné na fotenie a nepraje tomu ani pomerne búrlivý vietor. Ležíme pod koskou, Števo podriemkáva. Chlad rána dáva o sebe znať. Páperový spacák  použijem ako pončo. Vyzerám akosi zvláštne, ale hlavne že je fajn teplúčko. Ešte že v túto rannú hodinu nikto nešiel okolo, inak by ma prehlásili za mimozemšťana fotiaceho pri plesách. Podľa hodín je už slnko von, ale je stále oblačno, takže ho nie je vidno. Čas využívam na fotenie kvetov okolo plesa a na okolitých stráňach.Flóra okolo plesa
Kvety okolo plesa
Filmujem stádo kamzíkov čo šantia na snehovom poli vyššie v kotli.  Pohľad na oblohu naznačuje že počasie sa mení a možno bude aj to slnko čo nám predpoveď sľubovala. A naozaj. Postupne sa obloha trhá a slnko sa nesmelo prediera pomedzi ťažké chmári čo sa stále trhajú na okolitých hrebeňoch. Tak nakoniec nám aj ZASVIETILO...

Fotíme pleso a nádherne nasvietené Záružlia na jeho brehu, pleso a Nižnú Bystrú (2163) v pozadí, kompozícií sa tu ponúka neskutočné množstvo.Záružlia pri Račkovom plese
Nižná Bystrá a pleso
Račkove pleso a Nižná Bystrá
Takto to trvalo možno dve hodiny. Potom nám počasie zas pripomenulo, že sme v horách, kde sa počasie často mení. Obloha sa znovu zastrela a bolo po fotení. Nevadí, aj tak je už čas ísť ďalej. Máme v pláne prejsť cez Hrubý vrch (2137) k Jamnickému plesu (1732) a podľa počasia dolu do doliny, alebo  pokračovať až na Baranec (2184) a odtiaľ dolu do doliny k autu. Oblaky na hrebeni nás obklopujú a len sem-tam sa roztrhnú a dovolia nám sledovať úžasné výhľady z týchto hrebeňov. Oblačnosť na hrebeni
Chvíľami sme v Poľsku a o meter ďalej zas na Slovensku. Na Hrubom vrchu v hmle pokračujeme po vyšliapanom chodníku ďalej po hrebeni. Až neskôr keď sa oblačnosť úplne roztrhne zisťujeme, že nie sme na správnom kopci. Pohľad na GdePráveSom-GPS  nám prezrádza, že sme na Jakubinej (2194), hrebeň pokračujúci až na Otrhance.
Otrhance z Jakubinej
Z jednej strany je Račkova dolina a z druhej Jamnická. Keď že sa počasie znovu zlepšuje, kontrolujeme situáciu na webe, čo vravia predpovede a  meníme plány. Vraciame sa späť na správnu stranu hory a brutálnym klesaním schádzame z Hrubého vrchu do sedla.
Račkove plesá z Jakubinej
Tu sa na slniečku obživíme a hybaj znovu do kopca. Celé Západné Tatry sú také hore-dole. Pri Jamnickom plese sa zdržíme len chvíľu. Tu sme už fotili pred rokom. Vetrisko čo fučí z Ostrého Roháča na plese vytvára vlnobitie ako pri mori. Nedá sa tu ani fotiť.
Jamnické pleso
Od horného Jamnického plesa traverzujeme popod Roháč cez Kokavské záhrady do Žiarskeho sedla.
v Žiarskom sedle
Postupne prechádzame cez Smrek (2072) a  pred nami je už len náš záverečný vrchol, Baranec (2184).
na Smerku
Neskutočne strmí chodník z nás vyciciava posledné zvyšky energie.
Pod vrcholom Baranca
A konečne vrchol, nádherný kruhový výhľad kompenzuje utrpenie, ktoré sme si museli vytrpieť pri jeho zdolávaní. Kamzíky  pasúce sa na vrchole sa prišli pozrieť, ktože ich to otravuje pri večeri? Pár fotiek a pokračujeme nadol. Viditeľnosť nie je najlepšia. Slnko sa pomaly skláňa k obzoru, keď prichádzame na Mládky (1945), je v opare a na okolité hory prepúšťa svetlo ako cez difúzer... Nad   horizontom je pás oblohy bez oblakov, čo znamená, že ak počkáme, tak nám nádherne osvetlí protiľahlí hrebeň Otrhancov a za nimi Bystrú (2248) a Nižnú Bystrú (2163) a za nimi už tróni Kriváň (2494).
Otrhance a Bystrá
Jakubiná v oblakoch
Posledné fotky nasvietených hôr a klesáme nekonečne dlhým a únavným chodníkom do doliny k autu. Sem dorážame už za tmy.  AKCIA UKONČENÁ . Na kartách máme nádherné fotky našich hôr, v nohách skoro 32km. Ale stálo to zato. A prečo to vlastne robíme? Lebo fotenie je ako droga. A pre fotenie v horách, ktoré mám rád, to platí dvojnásobne.