Fotoexpedícia za Polárnou žiarou - Nórsko 2016- záver.

Marián kúpil od rybárov znovu celú Tresku. Spracúvam ju na filety a tie pečiem na obed. Dnes ideme pozrieť do dediny Á. Je to najjužnejšia dedina na Lofotách kam sa dá dostať autom, tu sa končí cesta na ktorej koniec sa ide tunelom. Za ním je už len otočka na ceste. Rybárske domčeky pre hostí , múzeum, reštaurácia a pár domov domácich, to je všetko čo tu je k videniu.

Image title

Image title

Image title

Image title

Vraciame sa späť do Reine a ostávame fotiť pri mori. Slnko zapadlo za okolité kopce a posledné svetlo nádherne osvetľuje pokojnú hladinu fjordu a náprotivný štít sa odrážav jeho hladine, ako v zrkadle.

Image title

Image title

Image title

Image title

Predpoveď pre polárnu žiaru je na túto noc priaznivá, to znamená, že by sme mohli niekam skočiť, ak to počasie dovolí. Dohadujeme sa. Okolo 22-hej odchádzame na pláž Skagsanden. Ideme len štyria , Peter a Radka ostávajú doma. Na pláži je okrem nás ešte ďaľších asi 50 fotografov. Ale na to sme si už zvykli, že všade na známejších miestach je sústredené veľké množstvo fotografov rôznej národnosti, veku a fotoznalostí... Sedíme v aute asi 3,5h a na oblohe sa nič nedeje. Len oblačnosti pribúda. Okolo 1:30hod sa Michal pozrie von oknom a ... v tej minúte sme všetci prebratí zo spania ! Nad morom  sa vlní zelené svetlo polárnej žiari.  Na pláži si hľadáme vhodné kompozície a polohy na fotenie. Žiara sa nám presúva priamo nad hlavu. Snažím sa nacvakať čo najviac záberov, pretože v tme sa ťažko komponuje a viem, že odpadu bude veľa. O hodinu je po divadle a pláž sa postupne vyľudňuje.  Sadáme do auta a odchádzame. Okolo 2:30 prichádzame k nám do zálivu a nad horami za fjordom naproti svieti znovu žiara. Spravíme pár záberov a ideme do chaty.

Image title

Image title

Image title

Image title

Sú 3 hodiny ráno. Plán na nasledujúci deň je fotenie nad Solbjornvatnet lake. Je to sladkovodné jazero medzi horami. Odchod je o 5:00hod. Takže čo s načatým večerom ? Na spanie je už neskoro, tak sa usalaším na gauči a surfujem po internete. O 4-tej raňajky a balenie sa. Výstup na tento kopec mi pripomína túru vo Vysokých Tatrách. Najprv dolinkou k zamrznutému jazeru a potom snehovými poliami pod samotný kopec. Jeho sklon je pomerne slušný. V hornej časti to už začína byť drsné. Sneh ufúkaný do ľadu a sklon si vyžadoval čiastočne aj lezenie pomedzi balvany trčiace zo snehu. Tu by sa už aj mačky hodili... No zvládame to aj bez. Na vrchu sú skaly vyfúkané, bez snehu. Je ešte šero, keď vyliezame hore. Mesiac práve zapadá za hrebeň na druhej strane veľkého jazera. Výhľad je odtiaľ úchvatný. Sme asi 300m nad morom, ktoré máme dolu za chrbtom. Postupne sa rozvidnieva a oblaky, ktoré boli do teraz po celej oblohe sa presúvajú inam. Ostávajú len tie na východe. Tušíme, že to nie je dobré. Nad západným horizontom svieti Venušin pás- tieň zeme. Pri východe slnko však neožiarilo okolité štíty, nedovolila mu v tom oblačnosť tesne nad východným horizontom. Pofotíme ešte pár záberov a schádzame dolu do doliny. Trochu sklamaný, že to nebolo také, ako sme čakali. Nevadí, aj tak to stálo za to. Vraciame sa domov. Sprcha a do postele, všetci toho máme akurát dosť.

Image title

Image title

Image title

Po obede sme zas fit a aj počasie nám praje. Sadáme do áut a presúvame sa k dedine Ramberg. Fotíme pohľady na zapadajúcim slnkom osvetlené hory nad fjordom. Prechádzam sa po trávnatých kopčekoch ostrova Torvoya na ktorom sme fotili a nachádzam zaujímavé miesto. Skalnaté pobrežie spadajúce do mora v peknom súvrství a osvietené hory v pozadí. Po západe slnka pocitová teplota razom klesá, preto balíme a ideme späť.


Image title

Image title

Image title

Image title

Ráno sa budíme do zasneženého dňa. Napadlo asi 10cm nového snehu a okolitá krajina hneď vyzerá akosi lepšie. Idem pofotiť okolie zapadnuté čerstvým snehom. Počas dňa sa strieda oblačno s vetrom a snežením a pekné slnečné počasie. Dieru v snežení využívam na fotenie po okolí. Krásne svieti slnko, pár oblakov na oblohe, čerstvý sneh, radosť fotiť.

Image title

Image title

Image title

Image title

Image title

Večer sa počasie zlepšuje a vyjasňuje sa. Okolo 21:30 nám znovu nad hlavami tancuje polárna žiara. Nachádzam si zaujímavú kompozíciu na skalnatom, čerstvo zasneženom brehu. V jame medzi skalami je voda, v ktorej sa super odráža svietiaca žiara. Prechádzam na iné miesto, ale žiara postupne slabne. Už je len ako zelená šmuha po oblohe. Okolo polnoci to vzdávam a vraciam sa domov.

Image title

Image title

Image title

Image title

Večer sa počasie zlepšuje a vyjasňuje sa. Okolo 21:30 nám znovu nad hlavami tancuje polárna žiara. Nachádzam si zaujímavú kompozíciu na skalnatom, čerstvo zasneženom brehu. V jame medzi skalami je voda, v ktorej sa super odráža svietiaca žiara. Prechádzam na iné miesto, ale žiara postupne slabne. Už je len ako zelená šmuha po oblohe. Okolo polnoci to vzdávam a vraciam sa domov. Nasledujúce dni sa niesli v znamení striedania sa dobrého a horšieho počasia. Tomu sme prispôsobili aj náš program. Ešte raz sme boli na už navštívených plážach, no svetlo, ani podmienky neboli lepšie ako pred tým. Náš čas na Lofotách sa postupne míňa. Využívam ho ešte raz na fotenie na kopci nad fjordom, kde sme začínali. Prvé lúče ako takmer vždy zaclonili oblaky, ale potom mi to slnko vynahradilo. Prekrásne svieti na celé okolie. Fotím tú krásu, no neskôr sa už len kochám pohľadmi a užívam si to. Po čase, ako vždy prichádza oblačnosť a ja balím techniku a len tak sa prechádzam.

Image title

Image title

Image title

Image title

Image title

Image title

Image title

Image title

Na obed zase pečieme rybu. Vyjasňuje sa, tak sa rozhodneme ísť fotiť do dediny Sund, kúsok od nás, asi 10km. No pokiaľ sa vymoceme a dorazíme na miesto, je po peknom čase. Začína snežiť. V dedinke je prístav a fabrika na spracovanie rýb. Sušená Treska, nórska špecialita sa na Lofotách suší takmer všade. Drevené konštrukcie sú aj tu a tak máme možnosť vidieť spracovanie rýb po privezení do prístavu, aj ich samotné vešanie. Tak veľa a také veľké ryby som ešte nevidel.

Image title

Image title

Image title

Ale chutia báječne. Moji stravníci a spolucestovatelia, by ich jedli aj každý deň. Po návrate domov, sme dostali chuť na niečo sladké. Voľba padla na palacinky. Všetky dostupné suroviny máme, takže nie je problém... Pripravím cesto a už sa palacinky postupne pečú. Nakoniec ešte dorábam ďalšiu dávku cesta, akosi nám všetkým zachutili. Nuž, varená strava sa nedá porovnať s instantnými potravinami, čo sme sem všetci niesli. Po fajnej večeri nás z driemania prebúdza zistenie, že nám nad hlavami nádherne žiari zelenááá..., vybiehame pred chatu a cvakáme ako o dušu. Takáto silná a intenzívna žiara ešte počas nášho pobytu nebola. Trvala približne od 23tej do pol jednej. Je to vlastne už posledná noc tu v Hamnoy. Krásne sa s nami príroda rozlúčila.

Image title

Image title

Image title

Image title

Image title

Image title

Ráno sa balíme a počasie je presne také, ako pri našom príchode na Lofoty. Je veterno a drobne prší. Spravíme si pred chatou spoločné foto na pamiatku a okolo 11-tej vyrážame na cestu. Vraciame sa ešte pár kilometrov späť do Reine na benzínovú pumpu. V obchode kupujem ešte nejaké drobnosti na pamiatku a opúšťame tento nádherný, ale drsný kút Nórska. Po ceste sa zastavujeme v meste Svolvaer. Asi hodinku strávime v centre a v prístave. Potom už len nekonečná cesta na sever na letisko Harstad-Narvik. Marián s Petrom idú do hotela neďaleko letiska. Oni letia iným lietadlom ako my ostatní. Okolo 20:00 vraciame autá v požičovni. Znovu sedíme na našom známom mieste v letiskovej hale . Koniec nášho putovania za polárnou žiarou sa trochu komplikuje, pretože nás čaká zas noc na letisku. Dôvodom je fakt, že požičovňa áut je otvorená len do 22-hej a naše lietadlo do Osla letí ráno o 7mej. Autá sme museli odovzdať teda už večer, tak skoro ráno tu nikoho ešte niet. Po prílete posledného lietadla okolo 22-hej sa letisko vyľudní a my sa ukladáme na nepohodlné sedadlá do vodorovnej polohy. Nie je to spanie, skôr driemanie. O tretej som hore a prechádzam sa po letisku. O hodinu sú už aj všetci ostatní „vyspatí“. V samoobslužnom automate si vytláčame palubné lístky a odbavujeme batožinu. Prechod cez colnú zónu je už len rutinná záležitosť. Vo free zóne si kupujem v bufete raňajky, kávu a bagetu. Odlet prebieha podľa plánu o 7-mej.

Image title

Image title

Image title

Image title

Image title

Image title

Image title

Pri vytláčaní palubného lístka zisťujem že budem mať v Osle na letisku problém... Moje letenky boli kupované ako dve samostatné z Narviku do Osla a z Osla do Prahy. Ostatní ich majú ako jednu. Pre mňa to znamená, že si budem v Osle musieť vyzdvihnúť batožinu a ísť sa znovu odbaviť na Check-in a prejsť cez colnú kontrolu. Najhoršie na tom je, že na prestup máme len hodinu... Z lietadla bežím k  pásu. Ostatní idú rovno na prestup inou časťou letiska . Očami tlačím batožinu na páse, ktorá sa sem posúva v pomerne krátkom čase. Behom do odletovej časti na odbavenie. Pol hodinu pred odletom sa uzatvára Check-in. Stíham to takmer na minútu presne. Kontrolu pri colníkoch absolvujem vpolo- behu, konečne som na druhej strane. Pri kontrole v panike niekam strkám palubný lístok ! Nemôžem si vôbec spomenúť do ktorého vrecka som ho dal. Čas uteká a ja na lavičke prevraciam všetky vrecká... našťastie ho po chvíli nachádzam. Volám Michalovi, pri ktorom východe čakajú. Nakoniec všetko dobre dopadá a ja stojím pred tou správnou bránou k lietadlu. Nastupujeme načas, ale odlet sa posúva, pretože sa zhoršilo počasie. Lietadlá sa postupne presúvajú na sprchovanie proti námraze na krídlach. Potom nám už nič nebráni vzlietnuť smer Praha. Oblačnosť nad celou Európou nás sprevádzala počas celého letu, takže z krajiny pod nami som nič nevidel. Pristávame podľa plánu okolo 12-tej. Ešte hodina pravdy!!! Priletela aj naša batožina? Všetko v poriadku. Lúčime sa pred letiskom a ja už stojím aj s Michalom na zastávke autobusu smerom do centra. Ostatní  využívajú iný spôsob dopravy domov. Prestupujeme na metro. Ani sa nenazdám a som na Florenci pred autobusovou stanicou. Kupujem si lístok na prvý bus čo ide do Banskej Bystrice. Mám ešte dve hodiny čas, tak posedávam na stanici a sledujem okolie. Cesta domov sa nesie v duchu polospánku-polobdenia. Zápchu na českej D1 obchádzame po okolitých okreskách. Domov prichádzam okolo 23:30 po 36 hodinách strávených na ceste, presne v duchu príslovia "všade dobre, doma najlepšie". Na Lofotách bolo krásne, ale doma je len doma ...  Malé zhodnotenie na záver.

Lofoty patria medzi jedno z najkrajších miest, ktoré som zatiaľ navštívil. Krásna, ale drsná príroda, polárna žiara, hory, more, to všetko sa nachádza na jednom mieste. Návštevu tohoto kútu Nórska môžem každému odporučiť. Či už v lete, alebo v zime. Podarilo sa mi odfotiť množstvo zaujímavých záberov, vidieť polárnu žiaru na vlastné oči, zažiť pravú nórsku zimu, jednoducho BYŤ NA LOFOTÁCH. A to všetko vďaka mojej rodine ktorá mi pomohla splniť si tento môj krásny sen. Aj touto cestou im chcem za to ešte raz poďakovať.